Úvod

Planetky

Pozorování

Odkazy


Přírůstky
O autorech
Titulní strana


hledej:

 

(3017) Petrovič

Objevitel: A. Mrkos
Datum objevu: 25. 10. 1981
Místo objevu: Kleť
Základní označení: 1981 UL

Pojmenována na počest Štefana Petroviče (nar. 1906), organizátora moderní klimatologie na Slovensku.

[Planetka byla zařazena do našeho seznamu , citace byla zveřejněna v MPC 22828 (29. 11. 1993), překlad -mw-]
Dráha planetky ve sluneční soustavě

Dr. Štefan PetrovičDr. Štefan Petrovič sa narodil 25. októbra 1906 v Spišských Tomašovciach v rodine roľníka. Gymnaziálne štúdium absolvoval v roku 1925 v Levoči. Po maturite sa zapísal na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, kde študoval matematiku a fyziku. Štúdium úspešne ukončil v roku 1931, nadobudol učiteľskú spôsobilosť zo študovaného odboru pre vtedajšie stredné školy. Už počas vysokoškolských štúdií prejavil aktívny záujem o meteorológiu, kedy sa u prof. Hanzlíka prihlásil o tému svojej dizertačnej práce. Hospodárska kríza zapríčinila, že dr. Petrovič sa zamestnal vo svojom obľúbenom vednom odbore len krátko, keď pracoval od mája do júla 1931 v leteckej poveternostnej službe Štátneho meteorologického ústavu v Prahe. Neskôr prijal miesto profesora na gymnáziu v Košiciach, kde vyučoval matematiku a fyziku. Tu zotrval až do okupácie mesta v jeseni roku 1938. Do konca školského roku 1938/39 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Trnave. Po rozbití prvej československej republiky si ho za spolupracovníka vybral prof. Konček pri neľahkej práci zakladania a budovania Štátneho meteorologického ústavu na Slovensku. Naplnil svoj pôvodný zámer, venovať sa meteorológii. Odišiel zo školstva a s elánom a energiou budoval a rozvíjal meteorologickú službu. Situácia bola zložitá, začínala sa vojna, roztrieštené meteorologické siete bolo treba zjednotiť, rozvíjať pozorovaciu sieť, budovať archív a expertíznu činnosť, vychovávať a školiť personál. Popri tejto náročnej organizátorskej činnosti dokončil svoju dizertačnú prácu, na ktorej začal pracovať ešte počas svojho pôsobenia v Prahe. Po otvorení Prírodovedeckej fakulty na Univerzite Komenského získal hodnosť doktora prírodných vied, keď úspešne zložil rigorózne skúšky a obhájil dizertáciu: O vplyve horských hrebeňov na sucho na Slovensku. Bolo to v roku 1940 a dr. Petrovič sa stal prvým doktorom prírodných vied promovaným na Slovensku.

V službách meteorológie a klimatológie zotrval dlhých 47 rokov. Zastával viaceré vedúce funkcie, kde prejavil svoje organizačné schopnosti, neskôr sa plne venoval klimatológii. Z chronologického sledu jeho rozsiahlej bibliografie, čítajúcej viac než 200 titulov je zrejmý široký záber jeho odbornej činnosti. Z rôznorodých článkov, reagujúcich zväčša na aktuálne problémy klimatológie sa vyvinulo niekoľko prúdov, ktoré sa spolu vinú ako pestrofarebná stuha v jeho ďalšej odbornej práci. Prvou bola všeobecná klimatológia a klimatografia, kde naplno svoj talent rozvinul v zrelom veku päťdesiatnika a šesťdesiatnika. Bol predsedom, alebo členom redakčných kruhov fundamentálnych diel československej klimatológie: Podnebia československej republiky, jeho troch častí, ktoré vyšli v poradí Atlas (1958), Tabuľky (1961) a Súborná štúdia (1969), syntetizujúca mravčiu prácu kolektívu za obdobie viac ako 15 rokov. Na uvedené práce nadväzujú monografie Klimatické a fenologické pomery jednotlivých krajov Slovenska, ktoré redigoval, kapitoly v Klíme Tatier, Klimatických pomeroch Hurbanova a mnohých ďalších.

Druhou je komplexnoklimatogické a bioklimatologické štúdie, uvedomujúc si spätosť klimatických pomerov s každodenným životom, kde vyniká monografia, napísaná s prof. Henselom: Klimatografia kúpeľných a vybraných miest Slovenska a je rozvedená do vzťahov medzi jednotlivými meteorologickými prvkami s aplikáciami v technickej klimatológii a normotvornej činnosti. Dôležitou je aj rajonizácia územia z rôznych klimatických zorných uhlov, z ktorých je najdôležitejší novátorský prístup pri vymedzení klimatických oblastí Československa, kde sa spojila invencia dr. Petroviča a prof. Končeka. Redigoval a oponoval množstvo ďalších prác a výskumných úloh. Bol cenným, nezištným radcom a učiteľom niekoľkých generácií našich klimatológov.

Pedagogickú činnosť rozvíjal naďalej na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde prednášal zememeračom a stavbárom meteorológiu a klimatológiu od školského roku 1941/1942 až do roku 1960, v plachtárskej škole v Žiline školil športových aj profesionálnych letcov. V roku 1950 sa na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského habilitoval ako súkromný docent. Prednášal a bol autorom učebných textov v podnikovej technickej škole Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Pôsobil ako člen mnohých vedeckých spoločností, bol zakladateľom Slovenskej meteorologickej spoločnosti a jej prvým predsedom (1960--1961), čestným členom Maďarskej meteorologickej spoločnosti, zakladateľom a členom výboru Slovenskej bioklimatologickej spoločnosti. Viac ako 25 rokov pracoval ako člen redakčnej rady Meteorologických zpráv. Za celoživotné prácu bol v roku 1999 ocenený zlatou medailou SHMÚ "Za zásluhy o rozvoj hydrológie a meteorológie".

Dr. Petrovič si do vysokého veku uchoval telesnú i duševnú sviežosť, sledoval odbornú literatúru a publikoval ešte ako vyše 80-ročný. Zostáva ako svetlý zjav našej meteorologickej vedy aj praxe. Pracovitosť, húževnatosť, schopnosť organizovať klimatickú službu aj rôznorodé tvorivé a autorské kolektívy, byť novátorom po celú svoju dobu činnosti v službách meteorológie. Za týmito vlastnosťami sa skrýva láska k tomuto vednému odboru, ktorá sa pričinila na výsledkoch, ktoré dr. Petrovičovi priniesli hlbokú úctu odborníkov u nás i v zahraničí.

Dr. Štefan Petrovič, popredný slovenský klimatológ, dlhoročný pracovník Slovenského hydrometeorologického ústavu, prvý predseda Slovenskej meteorologickej spoločnosti, zomrel dňa 29. januára 2000.

Pavel Šťastný a Milan Lapin

Zdroj: Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, Vol. IX, No. 2, Bratislava 2000