Úvod

Planetky

Pozorování

Odkazy


Přírůstky
O autorech
Titulní strana


hledej:

 

(3727) Maxhell

Objevitel: A. Mrkos
Datum objevu: 7. 8. 1981
Místo objevu: Kleť
Základní označení: 1981 PQ

Pojmenována na paměť Maximiliana Hella (1720-1792), který se proslavil určením sluneční paralaxy z vlastních pozorování přechodu Venuše před Sluncem v roce 1769. V roce 1755 byl jmenován ředitelem císařské observatoře ve Vídni, připravoval a publikoval významnou sérii astronomických efemerid. Jméno navrhli astronomové z Astronomického ústavu v Tatranské Lomnici.

[Planetka byla zařazena do našeho seznamu 31. 7. 2000, citace byla zveřejněna v MPC 26424 (5. 1. 1996), překlad -pp-]
Dráha planetky ve sluneční soustavě

Maximilián Hell Maximilián Hell, vynikajúci astronóm 18. storočia, sa narodil 15. mája 1720 vo Windschachte (dnešných Štiavnických Baniach) ako syn staviteľa štiavnických teichov Mateja Kornela Hella. Základné vzdelanie nadobudol v rodisku, v štúdiách pokračoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni Po skončení štúdia teológie bol vysvätený za kňaza. Získal titul doktora filozofie. V roku 1755 bol M. Hell menovaný za direktora novej viedenskej univerzitnej hvezdárne. Stal sa cisársko-kráľovským astronómom. Observatórium sa pod jeho vedením stalo centrom prírodovedeckého bádania v habsburgskej monarchii. Hell vykonával pravidelné pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd, prednášal vydával astronomické ročenky a kalendáre. Vysoko sa hodnotí Hellove pozorovanie z roku 1761, keď pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. Najväčšou udalosťou v živote M. Hella však bola výprava ktorej cieľom bolo pozorovanie prechodu Venuše popred sl. Disk na dánsky ostrov Vardö. Na základe tohto pozorovania určil Hell pomerne presne paralaxu Slnka a taktiež vzdialenosť Zem-Slnko. Po návrate do vlasti pokračoval v pravidelnom vydávaní periodika "Ephemerides" a v spracovávaní a čiastočnom publikovaní pozorovaní z Dánska. V roku 1771 začína v maďarskom Jágir budovať ďalšiu hvezdáreň.

Hell bol členom viacerých vedeckých organizácií, vydal celkove 26 prác (okrem Ephemerides), zomrel 14. apríla 1792. Pochovaný je neďaleko Videne na cintoríne v Maria Enzersdorfe.

Peter Zbončák